Aj vďaka prezidentovi účasť reprezentantov v Zevene

27.11.201728.11.2017 cxsvkzeven

Celkom smolne začal výjazd našich reprezentantov do Zevenu, keď sa im už pred Bratislavou začalo kaziť auto. Len vďaka tomu, že vo večerných hodinách ešte na zväze pracoval prezident SZC Peter Privara, mohli pretekári pokračovať v 1200km dlhej ceste na náhradných vozidlách, ktoré im okamžite zabezpečil. Ďalším nepríjemným prekvapením bolo vodou zaliate trávnaté parkovisko vyhradené pre slovenskú výpravu priamo v areáli pretekov. Táto smola neveštila nič dobré, ale našťastie tento víkend platilo „zlý začiatok, dobrý koniec“.

Počas niekoľkých dní pred pretekmi v Zevene výdatne pršalo a trať bola absolútne premočená, čo z nej urobilo bahenné kúpele. Skvelé výsledky urobili hlavne naši dvadsaťtrojkári Matej Ulík a Juraj Bellan. Aj napriek zlému štartu sa dokázali veľmi rýchlo prepracovať na pozície tesne za 20.miestom a tieto si až do konca pretekov udržali.

Takisto muži odovzdali na trati všetko, no výsledok nebol až taký výrazný ako u dvadsaťtrojkárov. Lepšie z našich zašiel Martin Haring, ale aj Ondrej Glajza bojoval s nástrahami trate veľmi zodpovedne.

Horšie je to s našimi juniormi, ktorí nedokážu ani čiastočne držať krok so svetovým pelotónom. Bohužiaľ, budeme si musieť nejaký čas počkať, kým budeme mať reprezentantov, ktorí by dokázali napodobniť výsledky dvadsaťtrojkárov a mužov.

„Už niekoľko rokov chodím po cyklokrosových pretekoch od najnižšej úrovne po najvyššiu, ale nepamätám si na také blato ako bolo teraz v Zevene. S mechanikom Lubošom Puškárom sme si užili svoje a hlavne v kategórii muži Elite to bol doslova „majstrák“ sveta mechanikov v umývaní bicyklov. Pretekári menili bicykel v každom kole a v podstate sa zakaždým nahrnulo 60 mechanikov k wapkám. Boli to šprinty s bicyklami v rukách v 25 centimetrovom bahne smerom k umývacím boxom. Tam sme si každý vystáli svoju radu a po umytí bicykla opäť šprintom do depa. Mechanici chápali situáciu a správali sa veľmi korektne. Mňa osobne veľmi prekvapilo to, že za mnou stojaci mechanik Wouta van Aerta mi pomáhal pri umývaní bicykla Martina Haringa. Bola to taká reťazová reakcia, keď druhý mechanik v poradí na umývanie pomáhal tomu prvému, ktorý práve umýval a tretí zatiaľ držal druhému bicykel. Takto to bolo stále dookola a úplne bolo jedno, či je to mechanik majstra sveta alebo mechanik pretekára, ktorý išiel na poslednom mieste,“ priblížil nám situáciu zo zákulisia pretekov vedúci výpravy Marek Varhaňovský.